saldub.sk

História Farnosti
Saleziánske dielo v Dubnici nad Váhom

Ako sa to začalo?

/ Zo spomienok vdp.dekana Bernardína Šipkovského /

 

V roku 1942 dubnický farár, dekan ThDr. JUDr. Ján Pázstor, neskorší nitrianský biskup, napísal saleziánskemu predstavenému na Slovensku, pánovi inšpektorovi Bokorovi ,list. V ňom pozýva saleziánov do Dubnice nad Váhom. V tom období sa začali rozširovať Závody ťažkého strojárstva a bol predpoklad, že malé mestečko sa rozrastie na priemyselné centrum, v ktorom bude veľa mladých ľudí.

Pán inšpektor mu vtedy odpovedal, že saleziáni nemajú dostatok personálu na obsadenie dubnickej farnosti. Oba listy sa nachádzajú v inšpektoriálnom archíve.

 

Príchod saleziánov

V roku 1969 ThDr. JUDr. Ján Pázstor, už ako nitriansky kapitulný vikár, si zavolal  na biskupský úrad vdp. Bernardína Šipkovského, saleziána, ktorý v tom období pracoval v Nitre. Požiadal ho, aby sprostredkoval u predstavených prebratie dubnickej farnosti, do ktorej  vtedy už patrila aj Nová Dubnica. Vtedajším saleziánskym inšpektorom bol Dr. Andrej Dermek.

Saleziáni ponuku prijali. Ako prvý prišiel začiatkom júla 1969 do Dubnice nad Váhom vdp. Bernardín Šipkovský. Ordinár ho vymenoval za kaplána a poveril ho výstavbou kostola v Novej Dubnici. Po ňom prišli aj ďalší saleziáni. Za správcu farnosti bol vymenovaný spolubrat vdp. Jozef Čakánek.

Okrem spomínaných kňazov pôsobili v Dubnici nad Váhom aj vdp. Jozef Kaiser a vdp. Viktor Plánka ako kapláni.

Všetci štyria, vtedy ešte na starej fare, sa venovali  iba pastoračnej práci. Práca s mládežou bola iba v počiatočnom štádiu.

V januári 1972 museli saleziáni z príkazu štátnej správy dubnickú farnosť opustiť. Ani výstavba kostola v Novej Dubnici sa nezačala.

Vo farnosti zostal pôsobiť len neúnavný don Jozef Čakánek, nar. 12.5.1914 . Vynakladal obrovské úsilie na duchovné a hmotné povznesenie dubnickej farnosti. Okrem svojich pastoračných povinností tajne zhromažďoval a organizoval mládež. Poriadal pre ňu duchovné cvičenie a duchovné obnovy. Aj touto formou ich povzbudzoval k horlivému kresťanskému životu.

Don Jozef Čakánek venoval veľkú pozornosť aj cirkevným objektom. Dal vymaľovať kostol z vonku aj z vnútra. Postavil novú farskú budovu. Zaviedol do kostola ústredné kúrenie. Dal vyrobiť nové lavice a novú podlahu. Dal oplotiť priestor okolo kostola a farskej budovy. Opravil kostolík a kaplnky na Kalvárii. Podieľal sa na výstavbe Domu smútku. To sú len tie najvýznamnejšie práce, ktoré stihol urobiť.

Jeho aktivity, zvlášť na duchovnom poli, sa nepáčili pracovníkom Štátnej bezpečnosti. Chceli ho zatknúť a uväzniť už po druhýkrát. No Pán Boh však rozhodol inak. Neúnavný kňaz, zodratý a vyčerpaný prácou, po nevyliečiteľnej chorobe odovzdal svoju šľachtnú dušu Stvoriteľovi. Zomrel dňa 31.8.1985. Pochovaný je na dubnickom cintoríne. Kňazi i farníci si ho vážili. Prejavilo sa to aj na pohrebe. Odprevadilo ho takmer 200 kňazov a veľký zástup veriacich. Na jeho hrob vďační veriaci často kladú čerstvé kvety a zapaľujú sviečky.

Po don Čakánkovi prevzal vedenie farnosti diécezny duchovný vdp. dekan Ladislav Kiška. V Dubnici nad Váhom pôsobil do roku 1990, kedy do farnosti opäť prišli saleziáni. Vdp. dekan Ladislav Kiška je v súčasnosti kanonikom v Nitre.

 

Iní pracovníci na saleziánskom diele

V poslednom roku života vdp. dekana Jozefa Čakánka, okrem diecézneho kaplána vdp. Maximiliána Nosála, mu vypomáhal aj spolubrat  František Fuska ako penzista. Horlivo pomáhal pri všetkých pastoračných prácach. Vo voľnom čase pomáhal v kancelárii, alebo sa zdržiaval medzi chlapcami. Za klubové miestnosti pre mládež vtedy slúžili suterénne miestnosti pod novou farou.

Na dubnickej fare pôsobila aj rehoľná sestra Mária Černá, dcéra Panny Márie Pomocnice- čiže saleziánka. Na fare robila domvedúcu. Pri domácich prácach jej pomáhal aj spolubrat koadjútor Jozef Grznár a sestra saleziánka Zuzka Petrocová. Zvlášť vtedy, keď sa budovala nová fara, alebo keď sa konali rôzne duchovné podujatia. Popri prácach na fare sa Mária Černá venovala aj dievčenskému rehoľnému dorastu. Niektoré dievčatá, ktoré formovala, sa rozhodli aj pre rehoľný život. U nej dievčatá robili noviciát a rehoľné sľuby skladali do rúk matky predstavenej Anny Lukáčovej. Viaceré z nich teraz pracujú na misiách. Tieto mladé sestry ochotne pomáhali aj na fare. V Dubnici mali sestry saleziánky dva byty, kde sa tajne stretávali s dievčatami.

Dnes je situácia lepšia. Sestry saleziánky majú už svoje priestory (Pod kaštieľom), v ktorých bývajú, majú zriadené Súkromné centrum voľného času, klub Laura a tam sa venujú mladým dievčatám i  chlapcom. Na školách pracujú ako katechétky, jedna pracuje ako školský psychológ.

 

Niekoľko rokov s nebohým spolubratom vdp. Jozefom Čakánkom prežil na dubnickej fare aj rehoľný brat Jozef Meško.

V tých časoch bol častým hosťom na dubnickej fare aj spolubrat, študent a neskôr kňaz vdp. Jozef Dvorský, ktorý sa tu duchovne formoval.

Ako tajní saleziáni tu pracovali klerici a neskôr ako kňazi vdp. František Kohút, vdp. Andrej Porubčin a vdp. Peter Brodek. Aj oni zhromažďovali mládež, či už v rodinách alebo na chalupách. Vyučovali ich náboženstvo, organizovali duchovné cvičenie a získavali pre náboženský život. Touto formou pracovali až do roku 1989.

V roku 1990 sa saleziáni znovu vrátili do Dubnice nad Váhom. Vedenie farnosti prevzali od vdp. dekana Ladislava Kišku. Za správcu farnosti bol menovaný vdp. Bernardín Šipkovský. Kaplánmi boli vdp. Ing. Peter Šinčík, vdp. František Kohút a vdp. MUDr. Jozef Domény.

V Novej Dubnici sa v tomto čase začali slúžiť bohoslužby, a to v kine Panorex. Začalo sa aj s prípravou na výstavbu novodubnického kostola. Starosť o výstavbu bola zverená spolubratovi Ing. Petrovi Šinčíkovi.

Spolubratia v Dubnici nad Váhom sa s chuťou pustili do práce.

Požiadali o navrátenie cirkevných budov. Od školstva získali späť budovu oproti fare, v ktorej bola umiestnená hudobná škola. Po patričnej rekonštrukcii, ktorá si vyžiadala vyše 400 000 Sk, vrátili ju pôvodnému účelu. Katolícky dom teraz slúži predovšetkým mládeži, kde sa mladí stretávajú, duchovne formujú, ale i zabávajú. V divadelnej sále bývajú prednášky, akadémie, divadelné a kultúrne predstavenia, športové aktivity. Ostatné miestnosti sa používajú ako klubovne a miestnosti na rôzne stretnutia.

 

Zriadenie cirkevnej školy

V roku 1991 sa podarilo saleziánom, v spolupráci s biskupským úradom v Nitre, zriadiť v Dubnici nad Váhom cirkevnú školu, ktorá má názov: Základná škola sv. Dominika Savia. Je v budove bývalej Rímsko–katolíckej meštianskej školy. V nej bola neskôr 40 rokov štátna základná škola. Za prvého riaditeľa cirkevnej školy bol zvolený PaedDr. Daniel Dobiáš. V súčasnosti je riaditeľkou školy  RNDr. Oľga Jesenská.

Obnovenie Mariánskych pútí

S navrátením náboženskej slobody sa od roku 1990 v Dubnici nad Váhom opäť obnovili Mariánske púte k Milostivej soche Panny Márie. Púte sa v našom meste konajú od roku 1742. Konajú sa začiatkom septembra z príležitosti sviatku Narodenia Panny Márie.

K tomuto účelu boli pri kostole postavené poľné presbytérium a kaplnka sv. Kríža. Tam sa slúžia sv. omše pre pútnikov.

Pri tej istej príležitosti bola upravená a elektrifikovaná Kalvária, ktorú pútnici radi navštevujú. Aj na Kalvárii bola obnovená púť a to v nedeľu, po sviatku sv. Kríža /14. septembra/. Cez pôstne nedele, ale i pri iných príležitostiach sa tam konajú krížové cesty.

 

Zriadenie novej farnosti

Dňom 1. júla 1991 sa mesto Nová Dubnica a Kolačín odčlenili od dubnickej farnostii a vytvorili novú farnosť. Za prvého správcu bol menovaný rodák z Dubnice nad Váhom spolubrat vdp. Jozef Dvorský, ktorý je v súčasnosti kanonikom v Nitre.

Veriaci z Novej Dubnice už nemusia chodiť na sv. omše do Panorexu, ale do nového kostola, ktorý je zasvätený sv. Jozefovi.

Pri tejto príležitosti treba poďakovať všetkým kňazom, ale i veriacim, ktorí sa na výstavbe celého saleziánskeho strediska podieľali.

 
Kňazi pôsobiaci vo farnosti

Menný zoznam saleziánov, ktorí pôsobili v Dubnici nad Váhom od roku 1969

 

Spravcovia farnosti

 

vdp. Jozef Čakánek 1969 - 1985

vdp. Bernardín Šipkovský 1990 – 1992

vdp. Marián Valábek 1992 - 1993

vdp. Vladimír Študent 1993 - 1994

vdp. Štefan Kovalík 1994 - 1995

vdp. Jozef Dvorský 1995 - 1999

vdp. Jozef Zachar 1999 - 2006

vdp. Peter Pagáč od roku 2006

 

Ďalej v Dubnici nad Váhom od roku 1969 pôsobili :

vdp. František Fuska

vdp. Jozef Kaiser

vdp. Viktor Plánka

vdp. František Kohút

vdp. Ing. Peter Šinčík

vdp. MUDr. Jozef Domény

vdp. Juraj Benca

vdp. Jozef Krajňák

vdp. Miloslav Marušiak

vdp. Vdp. Ing. Jozef Gánovský

vdp. Ing. Aurel Menke

vdp. Cyril Slíž

vdp. Vladimír Sopkanič

vdp. Marek Gális

vdp. Ing. Jozef Krušac

 

V súčasnosti v Dubnici nad Váhom pôsobia :

vdp. Peter Pagáč – správca farnosti

vdp. Jozef Kosmál

vdp. Marián Bielik

vdp. Jozef Motýľ

vdp. Pavol Drška

vdp. Pavol Nizner

vdp. dekan Bernardín Šipkovský - v Dubnici nad Váhom pôsobil už v rokoch 1969 – 1972. Druhýkrát prišiel v roku 1990. Od roku 2005 pôsobí v penzióne v Dubnici nad Váhom.

 

 

Ako asistenti v Dubnici nad Váhom pôsobili : Jozef Špalek, Bohuš Piešťanský, Peter Červeň.

Ďalej v našej farnosti pôsobili : brat Jozef Meško, vdp. Andrej Porubčin, vdp. Peter Brodek, vdp. Július Oboňa.

 

 


100a1
focus

left.menu.zajazd.2014-2