saldub.sk

Milé sestry a bratia, hoci náš život sa odvíja v rytme času, ktorýurčuje občiansky resp. kalendárny rok, ktorý práve dnešný deň končí,
predsa pozornosť veriaceho človeka sa sústreďuje na dejiny spásy, ktoré sa
naplnili príchodom Ježiša Krista na našu zem. Tajomstvá Ježišovho života
kontemplujeme v jednotlivých obdobiach liturgického roka, ktorý začína
adventom a končí slávnosťou Krista Kráľa. Počas liturgického roka nás cirkev
pozýva zahľadieť sa do Kristovej tváre, sláviť tajomstvá jeho života (od Jeho
počatia až po Nanebovstúpenie) a tak skrze Neho poznávať pravú tvár Boha
Otca (Kto vidí mňa, vidí Otca).
Neprekonateľným príkladom kontemplácie Ježišovho života je Mária.
Kontemplácii Ježiša sa nik nedokázal venovať s takou vytrvalosťou ako
Mária. Pohľad jej srdca je na neho upretý už v momente Zvestovania, keď ho
počne z Ducha Svätého; v nasledujúcich mesiacoch si stále viac uvedomuje
jeho prítomnosť, až do dňa jeho narodenia, keď sa jej oči môžu s materinskou
nehou zahľadieť na Synovu tvár - keď ho vinie do plachiet a ukladá do jasieľ.
Spomienky na Ježiša, ktoré jej zostali v mysli aj v srdci, poznačili každý
okamih Máriinej existencie. Žije s očami upretými na Krista a každé z jeho
slov uchováva ako poklad. Svätý Lukáš hovorí: „Mária zachovávala všetky
tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich” (Lk 2, 19). Takto evanjelista
opisuje Máriin postoj k Tajomstvu Vtelenia: postoj, ktorý jej zostane počas
celého života. Zachovávať všetky tieto slová, premýšľajúc o nich vo svojom
srdci. Evanjelista Lukáš nám predstavuje Máriino srdce, jej vieru , jej nádej a
poslušnosť, predovšetkým však jej vnútro a modlitbu, jej slobodné odovzdanie
sa Kristovi. Všetko toto vychádza z daru Ducha Svätého, ktorý na ňu zostúpil
- tak, ako raz zostúpi na apoštolov podľa Kristovho prísľubu. Tento obraz
Márie, ktorý máme od svätého Lukáša, nám ukazuje Máriu ako vzor každého
veriaceho, čo zachováva v pamäti Ježišove slová a skutky a premýšľa o nich.
Životné tempo tejto doby, v ktorej sme ustavične prenasledovaní
urgentnými vecami, ktoré jednoducho musíme robiť, dohodnuté stretnutia,
schôdzky, informácie, ktoré nás denne zaplavujú, to všetko nám často prekáža
zastaviť a premýšľať nad tým čo sme prežili.
Istý príbeh hovorí o jednom cestovateľovi, ktorý sa vydal do amazonských
pralesov v Južnej Amerike. Pátral po ložiskách ropy, ktoré tam mohli byť,
a veľmi sa náhlil. Prvé dva dni sa domorodci, ktorých si najal ako nosičov,
prispôsobovali rýchlemu a vyčerpávajúcemu tempu bieleho muža. Na tretí deň
ráno sa však ani nepohli a nedalo sa z nich dostať ani slovo. Stáli, akoby tam ani
neboli. Bolo jasné, že sa nemienia vydať na cestu. Bádateľ netrpezlivo ukazoval
na hodinky a veľkými gestami sa usiloval naznačiť hlavnému nosičovi, že treba
vykročiť, lebo čas súri. „Nejde to“, povedal pokojne hlavný nosič. „Títo muži
napredovali veľmi rýchlo a teraz čakajú, kým ich dohonia ich duše.“
Áno, môžeme sa neustále niekam ponáhľať, ale duša má svoj rytmus,
potrebuje čas zastavenia, premýšľania. Iba tak môžeme objaviť pôsobenie
Boha v našom živote, uvedomiť si viac Jeho milosrdnú lásku, ktorou nás
ochránil pred zlým, poznať veľkosť Jeho lásky, ktorú nám prejavil cez ľudí,
ktorých nám poslal do cesty, cez rôzne životné situácie, ktoré sme prežili.

Chcem vás pozvať, nájsť si čas na krátke zastavenie, vytvoriť si priestor
ticha, v ktorom hovorí Boh. Keď sa postavím pred Božiu tvár, môžem sa vidieť
tak, ako ma vidí Boh. Vidieť všetko dobré čo Boh vo mne a cezo mňa urobil,
chváliť ho a ďakovať mu; zároveň v pokore uznať svoju hriešnosť a všetky
svoje hriechy odovzdať do rúk milosrdného Otca. Ovocím takejto modlitby je
pokoj srdca.

S tým istým postojom sa môžeme dnes postaviť pred Boha aj ako
spoločenstvo veriacich, mystické Telo Krista, ktorý je nás všetkých spája
a zjednocuje vo svojom Srdci.
Jeho láska k nám sa viditeľne prejavuje cez sviatosti, cez ktoré sa
duchovne rodíme, rastieme, sme uzdravení a prijímame poslanie, ktoré nám je
zverené.
Sviatosť krstu, ktorá je vstupnou bránou do života v Ducha, sa tento rok
pripojilo do spoločenstva Cirkvi 183 detí; 94 chlapcov a 89 dievčat (v roku 2010
- 148)
Eucharistia je prameňa a vrchol celého kresťanského života. Prijímaním
Eucharistie sa prehlbuje naše dôverné zjednotenie s Kristom. Tento rok sa na
slávnosť prvého svätého prijímania pripravovalo 114 detí (v roku 2010 – 127).
Chcem poďakovať všetkým, ktorí sa podieľali na tejto príprave pod vedením
don Pavla Niznera.
Sviatosť birmovania, prijalo tento rok 171 birmovancov (v roku 2010:
153). Prijatím darov Ducha Svätého dostáva kresťan osobitnú silu, aby bol
Kristovým svedkom vo svete. Niektorí birmovanci sa pekne zapojili do života
farnosti ako animátori. Vďaka všetkým, ktorí ich sprevádzali počas prípravy na
birmovku – animátori skupín.
Okrem prípravy detí a birmovancov, prebieha aj príprava dospelých na
prijatie sviatostí kresťanskej iniciácie. Vďaka don Marianovi Bielikovi, ktorý sa
venuje tejto príprave.
Každodenne sa presviedčame o svojej krehkosti a hriešnosti. Boh však
najviac prejavuje svoju Lásku k nám keď sa zmilúva a odpúšťa. Prejavom
našej dôvery v Jeho veľké milosrdenstvo je časté pristupovanie k sviatosti
zmierenia. Vďaka všetkým vám, ktorí sa snažíte o pravidelný sviatostný život.
Božia milosť, ktorú prijímame cez sviatosť zmierenia, premieňa nielen vaše
srdcia, ale skrze vás sa stáva prameňom obnovy pre celú farnosť. Vďaka aj
všetkým kňazom, ktorí sa ochotne sprostredkúvajú Božie odpustenie vo sviatosti
zmierenia.
Sviatosť pomazania chorých vysluhujeme všetkým chorým, ktorých
navštevujeme pravidelne na prvý piatok či už v domácnostiach, alebo
v penzióne (Domov dôchodcov, UH) a tiež všetkým chorým, ktorí o to
požiadajú cez svojich príbuzných. Tento rok z 96 zomrelých bolo 58
zaopatrených (38 nezaopatrených) (v roku 2010 – 122 zomrelých) Snažme sa
pamätať skôr na našich chorých a pomôcť im dobre sa pripraviť na stretnutie
s Pánom na konci ich života.
Sviatosť manželstva uplynulý rok v našej farnosti uzatvorilo 62 párov
(v roku 2010 – 49). Je to pekné svedectvo o zodpovednosti prijať na seba
celoživotný záväzok vernosti, ktorá je v dnešnom svete tak kompromitovaná.

Príprave snúbnecov sa venoval don Marian Bielik a manželia Koštialovi z LPP.
Boh, ktorý svojou Láskou je schopný očariť srdcia niektorých chlapcov
a dievčat tak, že títo sa slobodne všetkého vzdávajú, aby Ho nasledovali,
povoláva aj dnes.
Tento rok zložil prvé rehoľné sľuby v rehoľnej spoločnosti Saleziánov don
Bosca náš rodák Ján Koperniech. Salezián Marián Zachar a vincentín Braňo
Štefún prijali v júni posvätný rád diakonátu. Ježiš nás prosí: „Žatva je veľká, ale
robotníkov málo. Proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu...“.
Tento rok Pán povolal k sebe verného a obetavého robotníka don Bernardína
Šipkovského. Prosme aj na jeho príhovor o nové kňazské a rehoľné povolania.
V našej farnosti pôsobí rehoľná komunita sestier saleziánok. Na konci
júla odišla z komunity sestier sr. Mária Červená, ktorá bola predstavenou
komunity. Novou predstavenou komunity sestier je sr. Renáta Žurková. Do
komunity prišla aj nová sestra sr. Marta Baňasová. Chcem sa poďakovať našim
sestrám za svedectvo ich života, ktorý zasvätili Bohu, a tiež za starostlivosť
o deti a mládež, ktorým sa venujú v oratóriu Laura.
Z komunity saleziánov odišiel začiatkom augusta don Jozef Motýľ
a prišiel don Teodor Gavenda, ktorý je novým predstaveným komunity
saleziánov v Dca.
Mnohí mladí sa zapájajú ako animátori do života a činnosti v Katolíckom
dome, alebo v oratóriu Laura. Vďaka všetkým, ktorí veľkodušne obetujú svoj
voľný čas a schopnosti pre dobro detí a mládeže našej farnosti.
Nechcem zabudnúť ani na našich starších bratov a sestry a všetkých
chorých, ktorí denne prinášajú obetu svojho vlastného života, keď sa vo svojom
utrpení spájajú s utrpením Ježiša Krista. Iba Boh vidí ich každodennú obetu
lásky, ktorú prinášajú za celé farské spoločenstvo. Nech ich Boh posilní a obdarí
pokojom, odovzdanosťou do Jeho rúk a po smrti nech ich im ukáže svoju
dobrotivú tvár.
Chcem sa poďakovať všetkým spoločenstvám, ktoré sa snažia o obnovu
a aktívny kresťanský život vo farnosti (ASC, Emanuel, Bratstvo Ježišovho
srdca, Spoločenstvo Modlitby Matiek, Ružencové spoločenstvá, Združenie
dôchodcov....)
Naša farnosť ponúka možnosť základného vzdelávania na Cirkevnej
základnej škole sv. Dominika Sávia. Ďakujem všetkým rodičom, ktorí prejavili
dôveru a zverili svoje deti do výchovy na našej škole.
Vďaka patrí aj pastoračnej a ekonomickej rade farnosti, ktoré pomáhajú
animovať a robiť dôležité rozhodnutia (príprava projektovej dokumentácie
nového kostola).
Na záver sa chcem poďakovať všetkým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom
podieľajú na živote farnosti: kostolníkom, všetkým ktorí pravidelne upratujú
kostol a kaplnku na 2 ZŠ, kvetinárkam, ženám ktoré perú a žehlila liturgické
rúcha. Ďalej chcem poďakovať miništrantom, lektorom a mimoriadnym
rozdávateľom sv. prijímania, organistom, kantorom, a našim spevokolom
(chrámovému, detskému a mládežníckemu zboru, skupine Oremus a Lifestorm).
Ďakujem tiež všetkým, ktorí pomáhali pri brigádach na kalvárii, okolo kostola
a na farskom dvore.