| Sviatok don Bosca |
Dubnické stredisko sa ako zvyčajne pripravovalo na sviatok dona Bosca počas deviatnika. Tento rok bola možnosť zapojiť sa do neho aj cez internetovú stránku farnosti, kde mladí farnosti uverejňovali články o osobe dona Bosca, skladajúc tak mozaiku veľkého Božieho služobníka. Deň po dni sa mohli návštevníci portálu dozvedať o jednotlivých častiach don Boscovej nádhernej duše. Ako sníval a spovedal, ako obchodoval s dušami, odhaliť ľudia mohli aj, že don Bosco bol obrancom Cirkvi či vychovávateľom. Oslavy sa začali potichu, nenápadne. V sobotu Dubničania meditovali a počúvali Pána počas adorácie a ďakovali mu za život a dielo dona Bosca i za všetkých saleziánov a saleziánky, animátorov a animátorky a celú saleziánsku rodinu našej farnosti. V nedeľu sa pokračovalo predstavením Cashman ťa vidí, ktoré predviedlo Malé Divadelné Teleso Na konári. Skupina mladých na čele s SDB Lukášom Stašákom ukázala naplnenej telocvični v Katolíckom dome (domácky "v kaťáku"), čo všetko dokážu spraviť také neobyčajné okuliare. Že niekedy je lepšie nevedieť, čo si o človeku druhí myslia, no niekedy práve to môže pomôcť uvedomiť si, že sú tu aj druhí - tí, ktorí ho milujú. Uvedomiť si, že túžba po moci a peniazoch robí z ľudí otrokov. V tomto peknom rodinnom duchu spoločenstva sa pokračovalo posledným dňom deviatnika - pondelkom. Dubnica premýšľala o don Boscovi ako o eucharistickom mužovi. V utorok oslavy vyvrcholili sv. omšou o 18,00. Za sprievodu organa a mládežníckeho zboru Prečo sa ozýval spev veriacich. Počas omše si farnosť pripomenula aj dubnických saleziánov, ktorí odišli do večnosti - don Šipkovského, don Čakánka. Ľudia odchádzali s bodrým úsmevom na tvári, po tom ako pobozkali relikviu sv. don Bosca za melódie Da mihi animas (Daj mi Pane duše). Agapé prichystané v kaťáku bolo veľkolepé. Množstvo ľudí - starších i mladších, animátorov i rodičov, detí i kňazov, sestier i starých rodičov - sa tešilo zo vzájomnej blízkosti a rodinnosti. Vládla dobrá nálada, premietajúce sa fotky z rôznych príležitostí vyvolávali spomienky a smiech. Sviatok toho, bez ktorého by Dubnica nebola tým, čím je dnes, je úžasnou príležitosťou na rodinnú fiestu. V Dubnici sa táto skvelá udalosť stala tradíciou, bez ktorej si už nikto nevie predstaviť nielen január, ale aj celý rok. Tradíciou, ktorou sa možno poďakovať Bohu za život dona Bosca a za jeho dielo v Dubnici. |
Dubnické stredisko sa ako zvyčajne pripravovalo na sviatok dona Bosca počas deviatnika.